Jogoví inštruktori by mali mať základné vedomosti z anatómie, fyziológie či psychológie, ale v žiadnom prípade nemožno hovoriť, že niekoho liečia. Úlohou inštruktora je naučiť ľudí také prevedenie pohybu a dychu, ktoré bude pôsobiť najmä preventívne alebo bude sám človek odstraňovať určité dysbalancie a nerovnováhy vedomou činnosťou. Avšak napriek faktu, že jogoví inštruktori nie sú lekármi, ich práca je častokrát terapeutická a musíme si uvedomiť, že na hodinách jogy sa pracuje s ľudským telom. Ľudia vkladajú dôveru do svojho inštruktora a preto by inštruktori mali pristupovať k ponúkaným technikám s veľkou pozornosťou, pokorou a zodpovednosťou. Každý jogový inštruktor by mal ovládať základnú diagnostiku a ponúknuť svojmu klientovi také prevedenie pohybu, ktoré koriguje jeho nerovnováhy a nie prehlbuje.
Ľudské telo nám poskytuje množstvo informácii a to v nehybnom stave či v pohybe, ktoré získavame najčastejšie pozorovaním. Okrem toho vieme získať veľa informácií rozhovorom či dotykom. Pri diagnostike klienta si všímame rôzne úrovne človeka: fyzickú, emotívnu, všimneme si jeho dych, ale aj životný štýl, vek, zamestnanie a zdravotné obmedzenia, prekonané operácie a pod.
Na úrovni energie: pozorujeme, či je klient introvert / extrovert, či komunikuje s ľahkosťou, či je sebavedomý, hanblivý, utiahnutý, smutný / veselý, priebojný, príjemný, či pôsobí ako plný energie alebo unavený / vyhorený a pod.
Dych: všímame si či klient dýcha plným dychom, povrchne, rýchlo, pomaly, so zádržami, či sa pri reči zadýcha, či kašle a pod. Mali by sme si overiť, do akej miery využíva pri dychu bránicu.
Fyzické telo: všímame si celú postúru – prvý dojem, ako pôsobí klientovo telo (horný / dolný skrížený syndróm, vyprsený, zvesené ramená, predklonená hlava), ako kráča, akú ma gestikuláciu. Diagnostiku začíname od:
- chodidiel (ploché nohy, vytočenie chodidiel von alebo dnu, padajúca klenba, vytočený palec, deformované prsty…)
- členkov,
- kolien (do X, do 0, zranenia, ohybnosť)
- horná časť DK, osvalenie DK,
- panvu (sklon panvy, nerovnováha pravej a ľavej strany, schopnosť predklonu v panve, postavenie stehenných kostí),
- dolnú časť trupu (prehnutie v krížoch, brucho, zaťahovanie brucha),
- hornú časť trupu (hrbenie, vysunuté lopatky, vysunuté rebrá),
- horné končatiny (ohybnosť kĺbov, rozsah pohybu, ramená, výška ramien a či sú v rovnakej výške – kabelkový efekt, opuchy, zápaly kĺbov),
- krk a šija (stuhnutosť, predklon hlavy)
- hlava (náklon na jednu stranu, predklon hlavy)
Zdravotný stav: dôležité je vedieť o ochoreniach klienta, tie môžu ovplyvniť výber pozícií ako aj mieru zaťaženia. Dôležité sú fyzické ako aj psychické choroby (pri depresii volíme dynamickejšie zostavy), ako aj zamestnanie, ktoré klient vykonáva (ak celý deň sedí, volíme polohy v ľahu, prípadne pri stene). Dôležité je vedieť ak klient užíva niektoré lieky: antikoncepcia (spôsobuje prílišné uvoľnenie kĺbov, uvoľnenie vnútorných orgánov, bolesti v oblasti panvy a pod.), antidepresíva (klient môže mať horšie vnímanie svojho tela a emócií), psychiatrické lieky a pod.
Je tiež rozdiel, či cvičíme so seniorom, ženou v prechode alebo tehotnou ženou, človekom, ktorý pracuje manuálne alebo s tým, ktorý v práci prevažne sedí.
Ak pracujeme s klientom na pravidelnej báze, je vhodné si založiť „kartu“ s jeho základnými údajmi, ku ktorým sa môžeme vrátiť. Dobrou pomôckou je využiť nakreslenú siluetu človeka, na ktorú si píšeme poznámky. Po dobe min 6. mesiacov sa môžeme k nákresu vrátiť a vyhodnotiť, či došlo k zmenám.