„Strach prichádza, keď sa myseľ obzerá za vecami, ktoré sa stali v minulosti alebo ktoré by sa mohli stať v budúcnosti. Môže zaň naše myslenie“. (Jiddu Krišnamurti).
Budhizmus nevníma strach ako základnú emóciu (zmätok, hnev, pýcha, túžba a závisť sú základné emócie). Strach dokonca nezahŕňa do zoznamu duševných trápení o ktorých pojednáva Abidharma (základné učenie budhistickej psychológie). Strach je vrodený aspekt ľudskej skúsenosti. Za normálnych situácií je považovaný za zdravý, chráni nás, varuje nás pred nebezpečenstvom, motivuje nás, aby sme spoznali svet okolo nás a seba samých.
Pokiaľ všetky bytosti (satta) lipnú na: forme, pocitoch, vnímaní, vôľových formáciách a vedomí a sú pripútané k mnohým iným materiálnym aj nemateriálnym veciam, cítia strach. Bojíme sa straty a bojím sa množstva vecí okolo nás (strach o deti, či splatíme pôžičku, či nás neodvrhne rodina, že prídeme o prácu, lásku, že neobstojíme v skúške, že ochorieme, že zomrieme) (Seelananda, 2018). Nevieme prijať skutočnosť, že všetky veci, živé aj neživé, sa menia (anicca) a preto trpíme. Ignorujeme prirodzenosť a lipneme na našich ilúziách.
Budha učí, že „nič nie je isté a trvalé“. Budha učí plávať v existencii, usilovať sa dostať do stavu neexistencie, kde nie je strach, smútok, bolesť (Seelananda, 2018). Strach nás uväzňuje a je nástrojom útlaku najmä v rukách ľudí túžiacich po moci (bojíme sa oponovať, prehovoriť, aby sme neboli v opozícii, aby sme nevyzerali v očiach iných ako zlí.
Budhizmus nás učí rešpektovať strach rovnako ako iné emócie, všetky sú vlny v našom oceáne.
Emócie majú dva aspekty:
- hrubý, ktorý je evidentný a viditeľný (bledosť a bolesť brucha pri strachu)
- subtílny, ktorý môžeme rozpustiť meditáciou (uľpievanie na našom tele, odstrkovanie niekoho, kto sa nám nepáči, neprajeme mu nič zlé, ale vyhýbame sa mu).
S hrubými emóciami pracujeme na úrovni (sú to skôr etapy nášho vývoja a praktizujem ich čiastočne naraz, postup záleží od sily emócie a nášho nastavenia):
- hínajány (malý voz, úzka cesta),
- mahájány (veľký voz, široká cesta),
- vadžrajány.
Hínajána je cesta odstraňovania, odhadzovania. Vyhýbame sa situáciám, v ktorých by sa mohli emócie prejaviť (ak sme agresívni a bijeme sa v krčme, nechodíme tam), nepracujem s nimi bezprostredne, len sa im vyhýbame. Emócie sú chápané ako jed, ktorý treba odhodiť.
Cestu Máhajány môžu nastúpiť tí, ktorí majú už vlastné utrpenie vyriešené a vidia, že trpia aj iní. Pri máhajáne vychádzame z toho, že každú situáciu môžeme rozložiť na menšie podsituácie, emócia je čím ďalej menšia a my získavame odstup – až je taká malá, až vidíme, že nie je čo vidieť.
Vadžrajána nepozná protijedy ani nič negatívneho. Chápeme, že z každej situácie sa môžeme poučiť.
Budha ešte pred osvietením povedal, že strach a hrôza vznikajú ako následok nečistého telesného, verbálneho a mentálneho chovania. Strach teda vzniká z nedokonalosti mysle, žiadostivosti, lenivosti, nenávisti, závisti, lakomstva – čiže z pripútanosti. Pripútanosť vzniká kvôli túžbe a strach vniká kvôli túžbe.
Strach nemá nič spoločné s terajším momentom. Bojíme sa toho, čo má prísť, budúcnosti. Ale tá ešte neexistuje. Ani minulosť neexistuje, už bola. A to je základná skutočnosť, ktorú si treba uvedomiť pri práci so strachom.
Viac na našom workshope „Ako pracovať so strachom v jogovej terapii.“