V budhizme je hnev, spolu s chamtivosťou a nevedomosťou, považovaný za jeden z troch jedov, ktoré spôsobujú samsáru – neustály kolobeh životov. Shantideva, budhistický učenec z 8. storočia pred našim letopočtom, popisuje hnev ako najextrémnejšiu negatívnu silu, ktorá má schopnosť zničiť dobro, ktoré sme vytvorili. Bežný smrteľník však nedokáže hnev zo svojho života úplne eliminovať, je to emócia ako každá iná. Čo však urobiť môžeme:
- Pripustiť si, že to čo cítime je hnev – nepotláčajme ho, neodmietajme ho. Naopak, pozorujme ho s plným uvedomením.
- Pochopiť, že hnev nám nespôsobuje nikto iný, spôsobujeme si ho my sami sebe, vychádza z nás, z projekcie našej mysle, z niečoho čo sa nám nepáči, z nášho strachu a egoizmu a z potreby sa ochrániť. Nemali by sme ho preto kŕmiť energiou a nechať rásť až do agresivity.
- Ak teda nie je na vine nikto iný a hnev pochádza z nás, naše následné správanie by nemalo nikoho zraňovať. Hnev akceptujeme, ale nenecháme sa ním ovládať. Konanie s „horúcou hlavou“ narobí viac škôd ako úžitku. Vyvoláme hnev aj na druhej strane a stret dvoch plameňov situáciu zhorší.
Keď pociťujeme hnev, nie sme šťastní – aký je teda protijed? Budhizmus hlása, že zlo treba pokoriť dobrom. Čím teda „ vyliečime hnev“?
Budhizmus ponúka 3 cesty:
- Hnev si uvedomíme, rozpoznáme ho a situáciám, ktoré v nás vyvoláva hnev sa môžeme vyhnúť. Každú životnú situáciu však prijímame ako následok karmy (cesta hinajány).
- Trpezlivosťou – aj keď môže byť u iných vnímaná ako slabosť, v skutočnosti kontrolovať hnev a ostať pokojný vyžaduje veľa sily – a láskou a súcitom. Vyčarovať lásku a súcit keď cítime hnev je ťažké, aj to sa treba postupne naučiť. Myslieť v dobrom na človeka, ktorý na nás kričí alebo ktorý nám ublížil, nie je jednoduché, dokonca neúprimné. Cesta mahájány nás však učí, že si na to postupne zvykneme, bude to pre nás prirodzené a dokonca si zakaždým uvedomíme, aký je hnev pre naše zdravie škodlivý. A napokon štedrosťou – dávať dary iným nás učí myslieť pozitívne, prieť iným dobro. Najvyššou formou štedrosti je odovzdávať učenie.
- Cesta vadžrajány je nastavaním zrkadla sebe samému a pochopeniu, že jed môže byť aj liekom. Hnev je energia, veľa energie a my ju môžeme zmysluplne využiť (umyť auto, vymaľovať byt …). Nie je to potláčanie hnevu, je to využitie jeho energie.
„Hnev sa neprekonáva hnevom, ale láskou.“