Strach, črevný mikrobióm a jogová terapia
Úzkosť a sklon k strachu riadi nervový, hormonálny a imunitný systém. V posledných rokoch (po roku 2000) sa však zistilo, že v črevách je náš druhý mozog a teda jedno z najdôležitejších riadiacich centier. Črevný mikrobióm sa považuje za posledný objavený komplexný ľudský orgán, ktorého váha je až 1,5 kg. Je to kompletný súhrn génov všetkých našich baktérií, bakteriofágov, plesní a kvasiniek, ktoré žijú v našom črevnom systéme. V črevnej stene je rovnaký počet neurónov ako v mieche. V črevách je obrovské množstvo (100 až 300 biliónov) baktérii, ktoré vyrábajú rôzne chemické látky (napríklad aj endorfín či sérotonín- hormón šťastia a dobrej nálady, jeho nedostatok spôsobuje zníženie prenosu nervových vzruchov, zmeny nálady, podráždenosť, depresiu, úzkosť, poruchy spánku, agresivitu.). Takže naša úzkosť či zlá nálada vzniká v črevách a to pri nedostatku tvorby týchto hormónov.
Táto doba prináša množstvo intolerancií (lepkovú, laktózovú, histamínovú) pretože sa radikálne zmenili naše stravovacie zvyky. Naše tradičné stravovacie návyky narušila skladba našej stravy, jej úprava, konzervovanie, fast foody, zušľachťovanie chémiou, spôsob konzumovania a pod. No a nehovoriac o liekoch, napr. antibiotikách. Jedna kúra antibiotík zničí náš črevný mikrobióm natoľko, že až dva mesiace potrebujeme na jeho obnovu. Ajurvéda dokonca uvádza 6 až 12 mesiacov. Črevná mikrobiota (Mikrobiota + Gény = Mikrobióm ) dráždi bunky imunitného systému a informuje ich o tom aká je potrava a či neobsahuje potenciálnu hrozbu.
Na sliznici hrubého čreva, ako aj v jeho hlbších vrstvách sa však nachádza aj množstvo nervových buniek, ktoré vytvárajú sieť sympatikového a parasympatikového nervového systému. Tieto nervové bunky informujú mozog o potrebe vyššej či nižšej motility, o potrebe prekrvenia, ale aj o potrebe tvorby hormónov (os črevo-mozog). Jedným z najdôležitejších nervov je tzv. blúdivý nerv, ktorý dokáže čítať náš črevný mikrobióm a spúšťa reakciu na tlmenie zápalu na základe toho, či nájde a čo nájde patogénne v našich črevách. Takto môže črevný mikrobióm ovplyvniť našu náladu, hladinu stresu, úzkosť a hlavne dĺžku ich trvania.
Ako to teda je? Keď zaznamená náš mozog hrozbu, aktivuje sa tzv. os HPA (hypotalamus-hypofýza-nadobličky). Toto sa deje bez ohľadu na to či je hrozba reálna alebo ide len o stres, ktorý si neuvedomujeme alebo si ho uvedomujeme matne a neprikladáme mu dôležitosť. Hypotalamus vylúči kortikotropín, ktorý putuje do hypofýzy. Hypofýza začne produkovať adrenokortikotropný hormón a ten sa potom dostane do nadobličiek. Nadobličky za účelom utlmenia a zvládnutia stresovej reakcie vylúčia kortizol a adrenalín. Kortizol a adrenalín ovplyvňujú fungovanie celého tela, všetky jeho orgány. Pri akútnom strese je kortizol a adrenalín nesmierne dôležitý a potrebný pre udržanie homeostázy a zvládnutie stresovej situácie, ale pri chronickom strese vysoká hladina kortizolu ničí tkanivá, vysoká hladina adrenalínu zvyšuje krvný tlak a poškodzuje srdce.
Existuje však aj opačná väzba. Naše emócie vplývajú na naše chute a celkový hlad. Hlad ovplyvňuje hormón ghrelin, ktorý sa nachádza v žalúdočnej a črevnej sliznici. Chuť je spracovávaná v našom mozgu. Aktivita sympatiku, ktorý je úzko naviazaný na stres, môže vyvolať zvýšenú chuť do jedla. Keďže stres je výdaj energie, vzniká väčšia potreba glukózy. To je dôvod prečo ľudia v strese si potrebujú dať niečo sladké. (Kolář, 2021). Profesor Kolář ďalej uvádza, že je veľmi nebezpečné pre budúcnosť detí, hranie počítačových hier, či pozeranie televízora s energetickými nápojmi a pochutinami vedľa. Ak dieťa hrá futbal vonku dosahuje maximálne tepové frekvencie. Ak dieťa hrá futbal na playstation, dosahuje také isté tepové frekvencie, ale nie fyzickou aktivitou, ale prostredníctvom emócii. Tie deti, ktoré fyzicky futbal hrajú, svoje emócie kompenzujú pohybovou aktivitou, ale tie pri počítači dobrotami, ktoré majú vedľa počítača. Takto môžu vznikať veľmi negatívne emočné vzorce a zlý vzťah k jedlu ako nástroja na upokojenie.
Bohužiaľ mnohí z nás už nie sme schopní vnímať samých seba, rozpoznávať čo sa s nami deje, rozpoznávať a spracovávať signály nášho tela. A tak nás stres a strach pomaly zožierajú zaživa. Jogová terapia však má techniky ako pracovať s našou pozornosťou, ako pomaly vybudovať citlivosť na tieto signály. Prostredníctvom dýchacích techník vieme ovplyvniť parasympatikový nervový systém. Na tonus blúdivého nervu vieme zase vieme vplývať tým čo do tela prijímame a nemáme na mysli len dychom, ale aj stravou a kvalitou našej črevnej mikrobioty.
Viac na našom workshope: „Ako pracovať so strachom v jogovej terapii.“