„Kľúčom k premene našich sŕdc a myslí je pochopiť, ako fungujú naše myšlienky a emócie.“
Dalajláma
Čo sú emócie?
Emócie sú subjektívnym stavom mysle, nie sú dobré ani zlé, sú jednoducho reakciou na určitú situáciu či podnet. Avšak spôsob, ako zareagujeme, silne ovplyvňuje náš pohľad na svet. Dôležité teda je ako situáciu vnímame, aký význam situácii dávame a ako emócie čítame. Ak ich čítame katastroficky, paranoidne či úzkostne, mali by sme sa zamyslieť nad tým, prečo tomu tak je. Určite si všetci uvedomujeme, že s odstupom času aj tak všetko vnímame inak a častokrát v katastrofických situáciách nájdeme aj mnoho pozitívneho.
Základné emócie
Emócií je mnoho, často sa uvádza 6 základných: radosť, strach, smútok, hnev, znechutenie a prekvapenie. Sú čitateľné z mimiky tváre a sú spoločné pre všetkých ľudí naprieč rôznymi kultúrami. Niektorí autori k emóciám radia aj pýchu, rozpaky, hanbu, pohŕdanie, uspokojenie, pobavenie a vzrušenie. Emócie sa môžu navzájom rôzne kombinovať a vytvárať odlišné pocity.
Nevedomie, podvedomie a vedomie
Každý jedinec prežíva životné situácie inak. Individuálne emočné prežívanie závisí od nášho:
- nevedomia,
- podvedomia a
- vedomia.
Nevedomie je spojené s vývojovo najstaršou časťou mozgu, ktorej zvykneme hovoriť plazí mozog, keďže táto časť mozgu zodpovedá vzniku života v štádiu rýb a hlavne plazov. Zahŕňa predĺženú miechu, varolov most, stredný mozog a mozoček. Táto časť mozgu funguje bez nášho vedomia a riadi základné životné procesy, ktoré nám majú zabezpečiť prežitie: dýchanie, trávenie, vylučovanie, rozmnožovanie, ale aj našu rovnováhu. Ide teda o reflexívne a inštinktívne správanie, ktoré sa uskutočňuje nevedome – automaticky. Typickým vzorcom chovania, ktorý súvisí s týmto vývojovým štádiom je agresivita, lebo v tom čase, práve agresivita dávala záruku prežitia jedinca či celého rodu.
Podvedomé vnímanie znamená, že reakcie nášho tela sú nami neovplyvniteľné a je spojené s našim emočným správaním. Časť mozgu, ktorá je zodpovedná za naše emočné prežívanie sa nazýva limbický mozog a keďže vývojovo vznikol v období cicavcov, tak sa mu zvykne vravieť aj cicavčí mozog. Anatomicky ho tvorí medzimozok. Medzimozok sa skladá z viacerých častí: talamus, hypotalamus, hipokampus, amygdala, bazálne gangliá a gyrus cinguli. Talamus pôsobí ako prevodník vzruchov medzi zmyslovými orgánmi a centrálnym nervovým systémom. Hypotalamus je riadiacim orgánom autonómnej nervovej sústavy. Hypotalamus spolu s amygdalou sa podieľajú na fyzických prejavoch emócií ako zrýchlenie srdcového rytmu, rozšírenie zreníc, zmena metabolizmu či náhle prekrvenie končatín, zhoršenie schopnosti rozmýšľania, potenie atď. Všetko sú to reakcie, ktoré nás pripravujú na boj či útek. Mozog vyšle varovania pre ostatné časti mozgu, aby reagovali ako v prípade nebezpečenstva. Všetky tieto štruktúry sú prepojené a zásadne ovplyvňujú naše reakcie.
Ľudia sa však vyvíjali ďalej a vývojom pribudla mozgová kôra – neokortex. Práve táto časť mozgu nám umožňuje myslieť, vnímať seba aj okolitý svet, učiť sa, tvoriť a hlavne vedome sa rozhodovať. Náš mozog sa neustále vyvíja, netvoria sa nové neuróny, ale tvoria sa nové prepojenia synapsie (neuroplasticita). K tomu, aby sa náš mozog učil, je potrebná spolupráca všetkých jeho častí od najstaršej až po tú najmladšiu a nové impulzy. Impulzy získame vedomým prežívaním, uvedomovaním si samého seba ako aj našich väzieb so svetom. Práve mozgová kôra je nástroj, ktorými môžeme na emócie pôsobiť tým, že si ich budeme uvedomovať, sledovať naše reakcie a budeme v tom dôslední.
V situácii stresu, či strachu, si zvykneme povedať: On ma ale vystresoval. On ma vystrašil. Našou úlohou by malo byť spýtať sa sám seba: Prečo mi prišla táto emócia a prečo prišla v takej intenzite? Emócia je formou komunikácie toho čo nás presahuje s bežnou úrovňou vedomia, využitím nevedomej časti a vplyvom na časť vedomú. Toto však nedokážeme bez bdelej pozornosti, pevnej vôle, sebapoznania, pravdivosti a odovzdania sa. Bdelá pozornosť je práve to pýtanie sa samého seba, pozorovanie čo sa so mnou deje, ako sa mení moje fyzické telo, dych, aké myšlienky mi prichádzajú. Myseľ a telo nie sú oddelené. Myseľ neovláda telo. Telo je vonkajším prejavom mysle. (Mrnuštíková, 2018).
Celé naše univerzum existuje vďaka rovnováhe. My sme jeho maličkou súčasťou a taktiež je pre nás rovnováha nevyhnutná. Rovnováha neznamená prežívať len príjemné situácie, do nášho života patrí aj stres, úzkosť a strach. Všetky východné liečebné systémy sú zamerané na zachovanie a obnovenie rovnováhy a úzkosť, stres a strach sú najväčšími fenoménmi, ktoré narúšajú prirodzenú rovnováhu človeka. Hlavnou úlohou nášho mozgu je zabezpečiť v tele rovnováhu – homeostázu.
Ako s emóciami pracovať?
Emócie by sme nemali potláčať, alebo zatláčať do podvedomia / nevedomia, s každou emóciou a teda aj so strachom by sme mali pracovať:
- Emóciu si treba uvedomiť, priznať a definovať (kde vzniká, aké mám fyzické príznaky, rozobrať situáciu do detailov a hľadať príčinu stavu).
- Využiť môžeme relaxačnú metódu (napríklad prácu s dychom, prehĺbime nádych aj výdych, postupne bude výdych dlhší ako nádych) a vizualizačné techniky. Pozornosť preorientujem na inú „tému“ (mantra, pesnička…).
- Keď pominie najhoršia fáza, rozoberme si aká je pravdepodobnosť „nášho katastrofického scenára“. Čo môžem urobiť, môžem vôbec situáciu ovplyvniť? Skúste byť v roli pozorovateľa „Divadelnej hry“ a skúmajte „scenár“ z diaľky, nadhľadu. Pomáha opísať príčiny strachu na papier, tam nepôsobia zväčša tak hrozivo a ťažobu človek dostane von. Pomáha aj rozhovor.
- Postupujte ako Napoleon, najskôr dal príkazy vojsku, čo majú robiť v prípade jeho smrti a prehry a potom sa sústredil na výhru.
- Obavy nepotlačíme pozitívnymi afirmáciami ak sú nereálne – sú klamstvom, neuveríme im.
Aké nástroje nám ponúka joga sa dozviete na našom kurze: Emočná joga 28.4. – 30.4.
Kurz „Emočná joga“